Cyklomaratónska séria

K napätiu prispievalo niekoľko faktorov:

     1.) Počasie, ktoré býva v apríli vrtkavé, čo potvrdzuje i fakt že prvý ročník Svätojurského maratónu bol zablatený a po ukončení preteku druhého ročníka sa pri vyhodnocovaní tiež rozpršalo.

      Tento ročník bolo počasie super, čo sa iste odzrkadlilo aj na počte zúčastnených pretekárov. 

      2.) Diskusie a pripomienky vopred kritizujúcich: Niekomu sa nepáči že pretek má niekoľko okruhov, inému že v pomerne malom teritóriu (v oblasti Malých Karpát) sa konajú 3 MTB maratóny. Kritizujúci si sadne k PC a rieši: urobiť jedno – okruhový maratón čo podľa neho je minimálne 100 km. Spojiť tri MTB maratóny a urobiť jeden kvalitný pretek. Ďalší kritizujúci nie je spokojný s výškou štartovného v deň preteku – kedy dokonca nedostane ani suveníry.

      Okrem toho, že som stál na čele organizátorov Svätojurských MTB maratónov, mám za sebou niekoľko desiatok štartov na MTB pretekoch takže sa cítim aj bikerom.

      Viem, že na žiadnom preteku všetko nie je ideálne a vždy sa vyskytnú nejaké tie chybičky.

      Nuž ale k tým kritikom. Každý maratón je vlastne produkt, ktorý organizátor ponúka štartujúcim. Na začiatku sezóny urobiť dĺžku trate 100km považujem za neprimerané vzhľadom na najazdené resp. nenajazdené kilometre účastníkov pred začiatkom sezóny. Okruhy sú tiež záležitosťou organizátorov. Svätojurský MTB maratón bol dvoj - okruhový, pričom na zabezpečenie trate sme potrebovali viac ako 50 organizátorov, no aj napriek tomu sme celkom nedokázali zabrániť preznačeniu trasy neprajníkmi, takže ich malo byť predsa len o trošku viac. Je to možno špecialita okolia Bratislavy, kde sa nachádza značné množstvo neprajníkov horskej cyklistiky, ale kde sa tiež nachádza značné množstvo horských cyklistov, takže zväčšiť počet účastníkov na slušne zorganizovanom maratóne je iste jednoduchšie ako na druhej strane Slovenska.

      Navrhovateľovi spojenia troch maratónov v oblasti Malých Karpát doporučujem vstúpiť do politiky a zjednotiť politické strany. Ja si organizátorov ďalších maratónov v Malých Karpatoch nesmierne vážim, považujem ich za svojich priateľov a vôbec ich neberiem ako konkurenciu. Každý pretekár má možnosť zvoliť si na ktorom MTB maratóne sa zúčastní podľa vlastných kritérií. Ja doporučujem zúčastniť sa na všetkých.

      Ku kritike štartovného v deň preteku: organizátor musí sľúbené suveníry zabezpečiť vopred podľa počtu prihlásených a podstupuje riziko, že napríklad z dôvodu zlého počasia sa v deň preteku neprihlási nikto. Pretekár má možnosť voľby zaplatiť vopred, menej a získať tak pre niekoho „dôležité“ suveníry.

      Záverom prichádzam s námetom na diskusiu: Považujete počet zúčastnených pretekárov za skutočné kritérium kvality preteku? Zdá sa mi, že začali akési preteky organizátorov kto dá viac (bude mať viac zúčastnených pretekárov).

      Je fakt, že pre získanie vysokého počtu štartujúcich je potrebné urobiť slušnú reklamu. Tohto vzorom by mohli byť organizátori Šely, Salzkammergutu, Súľova, či Svitu. Samozrejme, že od počtu zúčastnených pretekárov je závislý aj zisk, či finančná strata organizovaného preteku.

      Ako som už spomínal pri Bratislave je asi ľahšie zvýšiť počet štartujúcich ako v iných regiónoch Slovenska, o čom svedčí aj nárast počtu štartujúcich na troch ročníkoch Kaktusbike Svätojurského MTB maratónu (prvý ročník – 185, druhý ročník 385 a tretí ročník 499 zúčastnených).Predpokladom je, že ak sa uskutoční 4 ročník spomínaného preteku, počet štartujúcich bude ešte vyšší.

      Akceptujeme názory širokej bikerskej verejnosti. Uvažujeme o trvalo značenej trase, rozdelenie štartovného poľa do viacerých koridorov atď...

      Záverom jeden môj názor ako účastníka Author Šela maratónu v Lipníku nad Bečvou. Organizátori odviedli skutočne veľa práce a počet štartujúcich či účasť Garryho Fishera sú excelentné veci, ale neviem či by som také niečo dokázal zorganizovať a dokonca ani neviem či by som to aj chcel. Počet ľudí na tak malom priestore sa mi pre bikera, ktorý má rád pocit voľnosti a pohybu zdal priveľký.