Poloha

Leží v severozápadnej časti Spiša, 3,5 km západne od Popradu medzi Vysokými Tatrami a Kozími chrbtami na rieke Poprad v Popradskej kotline. Obklopené je zo severu, západu aj juhu lesmi. Z východnej a severovýchodnej strany ležia okolo mesta polia.

Vodné toky

Najvýznamnejším vodným tokom na území mesta je rieka Poprad. Do nej sprava ústi najprv riečka Mlynica (do nej na území mesta ešte pravostranná Lopušná a ľavostranný Potôčik) a potom východne od mesta Háganský potok.

Dejiny

Založenie Svitu

Firma Baťa zamýšľala postaviť v Batizovciach pod Tatrami veľkú továreň na výrobu umelého hodvábu. Bola by to druhá tohto druhu na Slovensku po Senici, ktorá zápasila s krízou. Túto informáciu priniesli 18. decembra 1934 pražské Haló noviny. 9. marca 1934 sa obecné zastupiteľstvo Veľkej rozhodlo, že odpredá firme Baťa zo Zlína požadované pozemky na výstavbu novej fabriky. Baťa odkúpil od obce Veľká 101 katastrálnych jutár a 58 siah pasienkov (cca 581 428 m²) za 250 000 Kč. Veľká mala jedinú podmienku, a to aby sídlo firmy ležalo na velických pozemkoch, aby firma zamestnávala prevažne Veličanov a aby názov osady bol vždy uvádzaný ako časť Veľkej. To sa nestalo a preto Veličania niekoľkokrát požadovali, aby sa časť chotára, na ktorom bola postavená výskumná stanica označoval „Baťova osada vo Veľkej“ a aby železničná stanica v Batizovciach niesla názov „Baťove závody Veľká“. Už o tri týždne neskôr sa začalo s výstavbou závodu a 7. novembra 1935 informuje česká tlač, že Baťova batizovská továreň na umelý hodváb sa potešiteľne vyvíja. Bolo postavených vyše 40 rodinných domov a továreň zamestnávala už 700 robotníkov. 29. januára 1937 sa obecné zastupiteľstvo uznieslo na označení „Obec Veľká - Osada Svit (názov nieslo mesto podľa mena prvého Baťovho podniku na tomto mieste : S-lovenské VI-zkózové T-ovárne)“, ktoré ostalo oficiálnym označením Svitu až do jeho osamostatnenia (podľa inej verzie je názov odvodený od stočeného ovčieho rúna - česky svitok), hoci samotný závod stále používal označenie Batizovce. Od roku 1937 sa datuje aj používanie názvu Svit pre novú osadu.

Väčšina dnešného Svitu sa však rozkladá na pozemkoch kedysi patriacich do katastra Batizoviec, ale aj Spišskej Teplice, Lučivnej a Mengusoviec.

S výstavbou mesta sa začalo podľa územného plánu F.L. Gahuru. Vo výstavbe sa malo pokračovať na severnej strane železničnej trate podľa neskorších urbanistických návrhov, ale s pôvodného zámeru zostalo len torzo – železničná stanica. Neskôr tu vyrástlo sídlisko nielen s fabrikou, ale aj s bytmi, obchodmi, spoločenskými miestnosťami, službami, ba aj s vlastním hospodárstvom v blízkych Batizovciach. Rodinné domy vychádzajú s koncepcií súťaže na zlínske bývanie z roku 1935. Najskôr sa postavili štandartné dvojdomy s plochými strechami, neskôr radové domy so šikmými strechami a nakoniec poschodové bytové domy. Osada sa postupne rozširovala, pribúdali nové domy pre robotníkov. Oficiálne sa osada stále považovala za kolóniu Veľkej, kde sídlil aj notariát, ale ako adresa pre korešpondenciu sa používali Batizovce. Ako prvé boli postavené elektráreň a výskumná stanica, kde mali vyskúšať výrobu umelého hodvábu a kvalitu vody. Časom pribudlo ďalších sedem domov.